Praha

Dotýkam sa ruží a kôry stromov, a predsa sa naše atómy nestretávajú... Vidím ten svet, ktorý som si poznávaním vytvorila. Cez kľúčovú dierku mojej uzavretosti sa všetko zdá byť vzdialené. Je to snáď tým mestom? Snažím sa zistiť, kam sa podela moja láska k Nej. Praha. Milujem ťa, ale len ako turista. Žiť s tebou každým dňom bez možnosti úniku pred davom je trochu únavné. Človek sa mení, hľadá úkryt. Ale pred čím? Pred tebou, pred sebou?
Deň bez slnečných okuliarov
Prečo žijeme v spoločnosti, kde sa dívanie do očí neznámych pokladá za „nevhodné“? Veď malé deti hľadia tak uprene a- vadí nám to?
Denne chodievam sem a tam a pohľad mierim hlavne niekam doprázdna.
Odmietam tvoje pravidlá Praha! Je mi jedno, čo si pomyslia. Je to môj zrak a hodím ho kam sa mi páči :)

Kým som sa stala, že sa bojím milovať iných? Že sa bojím už len to slovo vysloviť? Že som sa prestala dívať ľuďom do očí...