Eugen Onegin

Práve som sa dodívala na tento film. V akej dobe to žijem...
Regály sú plné kníh odborných(bez citového zafarbenia!), cestopisných(láska? skúste Holandsko, Las Vegas...?), filozoficko-psychologických a ezoterických (miluj blížneho svojho ako seba samého ako i Boha svojho, ale hlavne buď v norme ) a, samozrejme, románov s láskou lacnou, emóciami pretekajúcou alebo naopak, romány prejavujúce sa nedostatkom citu, zato plné jej fyzických prejavov.
Kde sú tie knihy o láske citlivej, s náznakmi, jemnej ako vánok ale schopnej podmývať hory?
Nastane raz doba, keď budeme môcť a vedieť beztrestne snívať, blúdiť krajinou a čítať... Doba, kedy konečne zavládneme nad časom a nenecháme sa ním manipulovať.

Je noc a všetko sa spomalilo...
Listujem vyznanie Tatiany