Religion

Typický predstaviteľ slovenského zmýšľania o náboženstve, predstaviteľ národa kde sa viac ako 80% obyvateľov hlási ku kresťanstvu, je človek, ktorý sa na Veľkú noc a Štedrý Večer pomodlí. Keď je zhodou okolností v kostole, zapáli sviečku a obetuje eurá „pre dobrú vec“, a zvyšok roka sa hrdo hlási ku ateizmu. K tomu všetkému nechápe prečo by mi to malo pripadať ako pokrytectvo.

Najlepší kamarát sa ešte na strednej zúčastňoval všetkých kresťanských skupiniek. Na vysokej už navštevoval dianetické centrum za účelom zvýšenia IQ a dosiahnutia dokonalého stavu mysle. Našťastie nemal financie na dostatok kurzov.

 Ešte pred pár rokmi ma môj drahý (bývalý priateľ) vytiahol v nedeľu ráno do kostola. Pravoverný katolík. OK, rešpektujem ťa, tak ako dúfam, že budeš ty mňa... Kostol bol ku môjmu prekvapeniu plný a na nás takmer neostalo miesto. Ku koncu omše prechádzal uličkami mladík a ja som neverila vlastným očiam. Dal si tú námahu, a ku každému osobne pristúpil s nevyslovenou žiadosťou. Mala som so sebou 200-ku, papierovú, vtedy ešte korunovú. Ani ma nenapadlo cítiť sa previnilo, že tu práve nemám drobné.
Keď som sa svojho drahého opýtala na čo myslí, keď sa modlí, odpovedal mi, že na nič, že sa len tváril. Celkom dlho som nezažila tak studenú sprchu svojich ideálov. Čo boli tie nočné rozhovory o Bohu, viere, duši, láske... ?
Svojho „drahého“ som už dlho nevidela, odvtedy sa tuším zmenil na zarytého ateistu, marxistu a anarchistu.

Hľadáme seba a nehľadáme v sebe.
Čím by bol svet a život bez absurdít.