Deti a „výchovné" metódy

Dovolili by sme si vlepiť známemu za drzosť? Prečo sa to u detí pokladá za výchovné?

Keď sa na túto tému náhodne rozbehla konverzácia s kamarátmi, prekvapilo ma, koľko z nich obhajuje výchovné pohlavky.
Keďže sme všetci bezdetní, presunuli sme sa na príklady zvieracej ríše:). O to nezmyselnejšie mi príde biť zviera, keď má ešte menej rozumu ako dieťa…

Aké je to byť bez práva na vlastný odlišný (aj keď možno hlúpy) názor?
Buď som zlá ja, alebo je správne presadzovať svoj osobný názor silou. To sú dve možnosti, ktoré facka ponúka dieťaťu ako vysvetlenie.
Výskumy ukazujú, že výchovné facky, akákoľvek forma agresie u detí nemá želaný efekt. V skutočnosti je uvoľnením napätia z pocitu flustrácie. Ničí dôveru medzi rodičom a dieťaťom a neučí  správnemu riešeniu konfliktov. Práve naopak., vkladá do detí strach a potlačenú agresiu.

Učia nás naši vlastní rodičia submisivite ku násiliu? Alebo túžbe po presadzovaní vlastného názoru silou? Buď vyhrám ja alebo ty? Sme schopní žiť ešte vôbec v symbióze?