-Nepamätám.
-To mi je ľúto.
-Nemusí. Koľko za ne chceš?
Menší cigánik sa vystrel, pohladil nezábudky.
-Tvoj rúž.
-Čože?
-Chcem za ne tvoj rúž, na ústa.
Popraskané ruky namočil do vody a vytiahol menší zväzok kvetov.
-Čo s ním chceš robiť?
Ostrým pohľadom na ňu zazrel. Potom sa len nadýchol.
-Nestoja určite toľko.
Znova, už pokojný, nadvihol hlavu.
-Ja určujem ich cenu.
Chvíľu si hľadeli do očí. Obyčajné drzé decko. Rúž?!
-Ber, alebo nechaj tak.
Vložil kvety späť do misky.
-Fajn!
Zalovila v kabelke, vytiahla rúž. Prehla sa, aby chlapca videla zblízka. 10cm. Očami nepohol.
Letmým pohybom otvorila rúž a poslednýkrát ním prešla pery. 9cm.
-Nejaké bez koreňov.
Obdivoval dokonalosť farby na kúsku tela.
-Zvädnú.
štvrtok 28. januára 2010
Forget-me-nots
at 22:56
Labels: Na Dobru Noc
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)


0 comments:
Zverejnenie komentára