Shizophrenia?

Privrela viečka. Smútok ju celou svojou váhou tlačil k zemi.
Zmysel...?
Naklonil sa nad ňou, jemne jej posunul ofinu a chcel povedať, otvor oči, ale nepovedal nič. Vedela, že je bosý. Utápala sa vo svojej krajine vyhriatych prikrývok. Cítila, že mu je chladno.
Z diaľky začula náznak vetra a lístia prevaľujúceho sa na vlhkej tráve. Kvapôčky hmly si posadai na jej líca.
Napadlo mu, že jej útla, až strácajúca sa silueta vytvára obraz kríža, tá predstava ho nútila pousmiať sa. Prechádzal sa okolo nej v kruhu. "Keby si tu bola, mohli sme toho ešte veľa zažiť."
Ale ona vedela, že to tak nie je, presne tak ako vedela, že je bosý a je mu chladno.
Sadol si vedľa nej. "Vstaneš?"
"Neexistuješ!" vyhŕkla bez toho aby sa pohla. Viečka už neudržali nápor sĺz, tie si vyhľadávali najkratšiu cestu k tráve.
Ticho. Vzduch hustol. Nadýchla sa. Otvorila oči, no nikto tam nebol. Zavzlikala.