Tmavé vrkoče na chrbte sa pravidelne posúvali, vždy keď sa dievčatko natočilo po ďalšiu.
Lebo každá červená karta je výzva.
A keď vystavia vežu, tak stíchnu, ako minule. Možno len musí byť trochu vyššia. A keď nie zajtra, tak pozajtra ju určite dokončí. Do konca týždňa. Mesiaca. Len dva roky...
Ticho z veže sa premiestni domov. A ona sa premiestni do veže.
štvrtok 16. júna 2011
A Tower for iron eyes
at 19:45
Labels: Na Dobru Noc
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)


0 comments:
Zverejnenie komentára