Labels 2, Emotional Critique

Dúfala som, že deň, kedy za sebou zatvorím poslednýkrát brány evanjelického gymnázia na pozemku židovskej obce, bude posledným, v ktorom záležalo na tom, v čo (ne)verím. Napriek tomu ma otázka (ne)viery prenasleduje.
Čas, kedy si kresťania vo svojich skupinkách dohadzovali „vhodné“ a odrádzali od „nevhodných“ vzťahov sa zmenil… na deň, kedy moju „vhodnosť“ preverujú ateisti.

When has this world gone mad?!
Človek, ktorý v 15-tich „poškodzoval“ školský (a svoj vlastný) majetok ceruzkou výtvormi Wahrheit a Freedom, je dnes odsudzovaný za prílišnú toleranciu a zhovievavosť.
Should I cry?! Out loud?! That I am the one that has the rightest right to judge?! And yet… I dont feel like doing so… For I will not spread it further on.

Go to hell, all of you, that carry tiny boxes of (dis)beliefs with you, wherever you go.
I dont care if the box is empty or full… as long as you are submitting your desires, decisions and life to… IT

Prezleč krabičku za pravdu, morálku a spravodlivosť, nasaď jej ušká previnilosti… and stick it up your ass (haha, inspired by Bernard from Black Books. yes, I do enjoy having private blog:))

Wanting to change others, so that noone else would suffer as you did.... saving yourself, in fact! and hurting others