Breaking through the danger of mirrors

Znudene pozrel do okna. Rukou si pretrel oči a opierajúc lakeť o stôl zavolal asistenta.
- Peter, prineste mi kávu, prosím.
- dva cukre...? Deje sa niečo? Vyzeráte unavene.
- Neznášam jar. Všetky zmeny sa dejú na jar. To tie ufrflané všadepoletujúce vtáky.
Sú nebezpečné.
- Skutočne? Pripomínajú voľnosť, slobodu.
Podozrievavo a trochu zasnene nahliadol kútikom oka cez sklo, do parku pod budovou.

- Áno, áno, za tú my bojujeme. Ale predstavte si, že by ju zrazu chceli všetci. Katastrofa, však?
Prstami sa masíroval spánky.

- Takže ju nechcú všetci?
- HAHAHA. Peter, ste ešte mladý. Chcú.
My však podporujeme slobodu, nie toleranciu. To je obrovský rozdiel! Niektoré názory sú nebezpečné. Ohrozovali by našu spoločnú slobodu väčšiny.
- Ah, už rozumiem.
- S ich nesprávnym pohľadom na svet nedosiahneme ničoho. Nie každý sa dopracuje k pravde a slobode tak ako my.

Peter sa rozžiaril. Vždy tušil, že musí byť súčasťou niečoho väčšieho.
- Takže presso?
- Veľké, poprosím.